Podozrivý z ohrozenia štátu. Z čoho presne? To je tajné.

Cudzinec po viac než piatich rokoch vzorného života na Slovensku požiadal o dlhodobý pobyt. Polícia žiadosť zamietla pre utajovaný dokument Slovenskej informačnej služby – bez jediného slova o tom, z čoho ho podozrieva. IN FORO dosiahlo na Správnom súde v Bratislave zrušenie oboch rozhodnutí: štát musí človeku oznámiť aspoň podstatu dôvodov, inak sa nemožno brániť. Rozsudok je právoplatný.

List, v ktorom chýbalo to hlavné

Jedného jarného dňa roku 2021 prišiel nášmu klientovi list od cudzineckej polície. Úradným jazykom mu oznamoval, že pred rozhodnutím o jeho žiadosti má právo vyjadriť sa k podkladom. Lehota: päť dní. Znie to férovo – presne tak má vyzerať úrad, ktorý počúva.

Až na jeden detail. Z listu sa nedalo zistiť, k čomu sa má vlastne vyjadriť. Vytušiť sa dalo jediné: Slovenská informačná služba s jeho žiadosťou nesúhlasí. Prečo, to bolo utajené. Dokument, ktorý rozhodoval o jeho budúcnosti, nesmel vidieť.

Franz Kafka opísal pred sto rokmi v Procese muža, ktorého jedného rána zatkli a nikdy sa nedozvedel prečo. Čitateľ si povie: literárna nadsádzka. Náš klient si to prežil naozaj. A trvalo štyri roky, kým súd povedal, že takto sa to nesmie.

Kto je ten nebezpečný muž?

Aby bolo jasné, o kom hovoríme. Podnikateľ z krajiny mimo Európskej únie, ktorý v tom čase žil na Slovensku viac než päť rokov. Viedol tu obchodnú spoločnosť; jeho podnikanie prinieslo do štátneho rozpočtu vyše šestnásťtisíc eur na daniach. Čistý register trestov, žiadne priestupky, žiadne konania na súdoch. Cudzinecká polícia mu prechodný pobyt opakovane predlžovala – a pri každom predĺžení si štát preveroval, či nepredstavuje riziko. Nikdy nepredstavoval.

Začiatkom roka 2021 sa rozhodol pre prirodzený ďalší krok: požiadal o dlhodobý pobyt, stabilnejší status pre cudzincov, ktorí sa v krajine dlhodobo osvedčili. Pri jeho histórii to mala byť formalita.

Namiesto toho prišiel list, ktorým sa začína tento príbeh.

Nie. Dôvod: tajný

V máji 2021, len pár dní po uplynutí lehoty na „vyjadrenie“, polícia žiadosť zamietla. Celé rozhodnutie stálo na jedinom podklade: utajovanej písomnosti SIS. Neobsahovalo nič, z čoho by sa dalo pochopiť, čím má náš klient bezpečnosť štátu ohrozovať. Ba čo viac – nedalo sa z neho zistiť ani to, či má ohrozovať bezpečnosť štátu, alebo „len“ verejný poriadok. Zákon totiž rozlišuje jedno aj druhé. Rozhodnutie nerozlišovalo nič.

Viac než päť rokov vzorného života na jednej strane. Jeden papier, ktorý nikto nesmie vidieť, na druhej. Vyhral papier.

Ako sa brániť so zaviazanými očami

Skúste si to predstaviť: ako vyvrátite obvinenie, ktoré vám nikto nepovie? Je to ako skúška, z ktorej vám oznámia, že ste prepadli – ale otázky ani vaše odpovede vám nikdy neukážu. Nemôžete namietať, že odpovede boli správne. Neviete, aké boli otázky.

Zákon síce advokátovi umožňuje požiadať o nahliadnutie do utajovaného materiálu. Tu sa však pasca zatvára úplne: aj keby advokát povolenie dostal a dokument si prečítal, klientovi by nesmel prezradiť ani slovo – viazala by ho mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach. Vedel by, z čoho jeho klienta podozrievajú. A nesmel by s tým nič urobiť.

Podali sme preto odvolanie so žiadosťou o jediné: nech úrad zabezpečí odtajnenie aspoň podstaty. Jednu zrozumiteľnú vetu. Nie spisy, nie zdroje, nie mená – len v čom má problém spočívať. Slovenská informačná služba odmietla odtajniť čokoľvek. V októbri 2021 polícia odvolanie zamietla: verejný záujem má vraj prednosť pred záujmom jednotlivca.

Lenže právny štát nie je súboj, v ktorom jeden záujem bez vysvetlenia prevalcuje druhý. A tak zostala posledná cesta.

Štyri roky pred súdom

Správna žaloba je nástroj, ktorým môžete požiadať súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia úradu. Podali sme ju – a začalo sa čakanie. Spis medzitým putoval justičnou reformou z krajského súdu na novozriadený správny súd, z jedného senátu do druhého. Roky bežali a náš klient ďalej čakal, paradoxne s platným prechodným pobytom. Pre štát bol teda dosť dôveryhodný na to, aby tu smel byť – no vraj príliš nebezpečný na to, aby tu smel zostať natrvalo skrze dlhodobý pobyt.

Pravidlá hry boli pritom dávno napísané. Ústavný súd vyslovil, že ochrana bezpečnosti štátu je legitímny cieľ, nesmie sa však dosahovať popretím princípov právneho štátu: človek musí dostať aspoň podstatu dôvodov, ktoré proti nemu stoja. Najvyšší správny súd to zopakoval v celej sérii rozhodnutí. Úrady v našom prípade konali, akoby tieto pravidlá neexistovali.

Apríl 2025: „Je to tajné“ nie je odôvodnenie

Na pojednávaní v apríli 2025, vyše štyri roky po podaní žiadosti, Správny súd v Bratislave vyhlásil rozsudok. Jednomyseľne zrušil obe rozhodnutia polície.

Verdikt sa dá zhrnúť do jednej myšlienky: rozhodnutie, z ktorého sa nedá zistiť prečo, nie je rozhodnutie. Súd ho označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov – úrady nášmu klientovi neposkytli ani základné informácie o tom, na čom svoj záver postavili, a tak mu nikdy reálne neumožnili brániť sa.

Súd zdôraznil: človeku možno podľa okolností odoprieť prístup k utajovaným materiálom, to však neznamená, že sa nedozvie vôbec nič. Úrad si musí od tajnej služby vyžiadať a človeku oznámiť aspoň podstatu dôvodov. A musí vážiť aj konkrétne okolnosti: akú mieru nebezpečenstva má osoba predstavovať, ako dlho v krajine žije, aké tu má väzby. Nič z toho sa nestalo.

Vec sa vrátila polícii, ktorá je právnym názorom súdu viazaná; ak by rozhodla rovnako bezdôvodne znova, súd jej môže uložiť pokutu. Nášmu klientovi priznal plnú náhradu trov konania. A bodka na záver: polícia proti rozsudku nepodala opravný prostriedok. Rozsudok je právoplatný.

Aby sme boli féroví – zrušenie rozhodnutí ešte automaticky neznamená udelený pobyt. Znamená však, že štát už nemôže hrať so zakrytými kartami. Ak podozrenie existuje, musí ho vedieť pomenovať pred človekom, ktorého sa týka.

Čo si z toho zobrať

Štát smie mať tajomstvá, nie tajné rozhodnutia. Aj pri utajovaných podkladoch máte právo dozvedieť sa aspoň podstatu dôvodov, ktoré stoja proti vám.
Rozhodnutie bez dôvodov nie je rozhodnutie. Súd ho zruší ako nepreskúmateľné – presne to sa stalo v tomto prípade.
Vaša história sa počíta. Dĺžku pobytu, väzby a bezúhonnosť musí úrad pri rozhodovaní vážiť, nie ignorovať.

Zamietli vám pobyt, víza či inú žiadosť s odôvodnením, ktoré nič nehovorí – alebo úplne bez neho? Môžete nám napísať a my to preskúmame. Rozhodnutie úradu nie je posledné slovo. Posledné slovo má súd.

Kafkov hrdina svoj proces nikdy nevyhral. Náš klient áno.

Príbeh vychádza zo skutočného prípadu našej kancelárie, právoplatne skončeného rozsudkom Správneho súdu v Bratislave z apríla 2025. Údaje, ktoré by umožnili identifikáciu dotknutých osôb, sme vynechali alebo zovšeobecnili.

Výsledok: Obe rozhodnutia právoplatne zrušené, štát musí odkryť dôvody